Letiskový skener zasahuje

0

Ďalší príbeh je tiež z Turecka a súvisí s ukončením našej dovolenky. Všetky pekné slnečné dni sa skončili a bolo treba vychystať sa na cestu na Slovensko.

Prišiel aj posledný deň a bolo treba pobaliť veci do kufrov. Všetko išlo ako po masle ,až na slnečník, ktorý sme zakúpili v prvý deň, ako sme šli na Kleopatrinu pláž. Bol príliš veľký a nevošiel ani do väčšieho z dvoch kufrov, hrozilo, že zostane v Turecku, alebo budeme musieť leteckej spoločnosti priplatiť za nadrozmernú batožinu, pretože k sebe ho nebolo možné zobrať do lietadla a peniaze nebudeme len tak vyhadzovať.

Keďže mám manžela aj domáceho majstra a slnečník sa využije aj doma, nejako to vymyslí. Príplatok za nadrozmernú batožinu bol tri-krát drahší ako samotný slnečník. Riešením bolo skrátiť obe kovové tyčky slnečníka asi o 30 cm. Lenže niečo ako pílka na železo nebola nikde k dispozícií. V posledný deň sa na balkóne našej hotelovej izby uskutočnili dva deštruktívne „zlomy“. Tyčka slnečníka sa zasunula medzi kovové profily zábradlia balkóna a prásk… bola skrátená cca o 30 cm, tak isto dopadla aj predlžovacia tyč.

Výborne. Slnečník vošiel po uhlopriečke do kufra, napínacie drôty sa mierne zatočili, k nim pribudli dve ulomené tyčky a kufor sa mohol zatvoriť. Keďže zámok na kufor sme síce mali, ale bol príliš masívny a nedal sa nim kufor zamknúť, manžel to vyriešil malou skrutkou a maticou. Poriadne zatiahol maticu, aby nám tie „poklady“ niekto cestou nezobral.

Ostatné prebiehalo podľa programu, končili sme večerou. Najedli sme sa a napili najlepších tureckých špécií, aby sme vydržali až na ďaleké Slovensko. Autobus nás pozberal asi z troch hotelov a priviezol na letisko do Antálie. Check-in na letisku sme stíhali, s váhou batožiny si Turci nerobia nejaké starosti, za nadváhu sa nedopláca, ale to je asi záležitosť leteckej spoločnosti. Problémy nastali pri letiskovom skeneri. Odstrojili sme opasky, hodinky, mobily… a kufre sme položili na pás, ktorý ich prepravoval cez letiskový skener.

Už z diaľky sme videli, že colník pri skeneri nejako podivne gestikuluje a niečo vraví svojmu kolegovi. K manželovi hneď pristúpil jeden z colníkov a ukazoval, že kufor musí nabok a treba ho otvoriť a prezrieť. Manžel spomína, že nazrel do skenera a sám sa prekvapil, že náš poskladaný slnečník so zahnutými napínacími drôtmi a dvomi prídavnými 30 cm kovovými tyčkami sa v kufri javil ako malý skladací ľahký guľomet. Preto nastal taký pohyb na tureckej colnej správe. Manžela odviedli na vedľajšie pracovisko a žiadali aby otvoril kufor. Horšie bolo, že matica na zaisťovacej skrutke, ktorú použil namiesto zámku, bola tak pevne zatiahnutá, že nebolo ju možné prstami povoliť. Ešte chvíľu tam meditovali asi traja colníci, potom si manžela prebrala turecká colníčka, pravdepodobne ich šéfka. Manžel sa opäť anglicko-nemecko-slovensky pokúšal vysvetliť, že je tam je len slnečník a keď prinesú nejaké kombinačky odskrutkuje maticu a otvorí kufor. Nachvíľu odišla, ale kombinačky asi Turci nemali. Manžel ešte ukázal na seba a povedal, že predsa takto terorista nevyzerá. Colníčka sa nakoniec pousmiala, mávla rukou a ukázala smerom do voľnej zóny- smer rodné SLOVENSKO!

Aj pre Vás na stenu môže byť tento krásny slovenský znak. Slovenský znak

 

Zdieľaj

O Autorovi

Zitka Žáčiková

Ateliérik Zzitka, obrazy vypletané medeným drôtikom (string art) a tvorba sôch z paverpolu... Moje výrobky zakúpite aj v obchodíku: Sashe Zzitka prípadne napište na mail: zitka.zacikova@gmail.com mob. 0910 470 691

Comments are closed.